Zápisnica č. 4

zo zasadania Výboru Snemu SAV konaného dňa 27. 6. 2005

Prítomní: T. Hurtalová, K. Iždinský, A. Kiss, , J. Krištiak, M. Piscová, D. Podmaková, L. Rychlá.

Ospravedlnení: A. Breier , J. Klačka, K. Kollár

Program: 1. Informácia z podujatí, na ktorých sa zúčastnili členovia výboru:

a) Udeľovanie cien pre mladých vedeckých pracovníkov v Košiciach

b) Odovzdávanie cien SAV v Smoleniciach

2. Uzavretie diskusie k úprave Štatútu Snemu SAV

3. Mzdová reforma

4. Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

5. Evaluácia pracovísk SAV – výsledky hodnotení z r. 2003 – 2005

- úvodná diskusia k ďalšiemu postupu

6. Rôzne

Zasadanie otvorila a viedla predsedníčka Snemu SAV L. Rychlá.

K bodu 1: Na udeľovaní cien pre mladých vedeckých pracovníkov v Košiciach sa zúčastnil J. Klačka, ktorý je v zahraničí a ospravedlnil sa zo zasadania. O podujatí bude informovať na budúcom zasadaní výboru Snemu SAV.

Na odovzdávaní cien SAV v Smoleniciach sa zúčastnili za výbor snemu predsedníčka L. Rychlá a T. Hurtalová. L. Rychlá informovala, že ceny odovzdával predseda SAV prof. Luby a podpredsedovia jednotlivých oddelení vied akadémie. Bola udelená Cena SAV v r. 2005 za vedecko-výskumnú činnosť RNDr. P. Markošovi, CSc. z FÚ SAV, kolektívu pracovníkov Ústavu molekulárnej biológie SAV, zodpovedný riešiteľ Ing. J. Ševčík, DrSc., PhDr. M. Hanuliakovi, CSc. z Archeologického ústavu SAV, za výsledky v medzinárodnej vedeckej spolupráci kolektívu pracovníkov Geografického ústavu SAV a pre mladého vedeckého pracovníka Mgr. M. Zouhara, PhD., z Filozofického ústavu SAV. Mimoriadna odmena za výsledky vo vedecko-výskumnej činnosti bola udelená Ing. P. Dikovi, DrSc., z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Cenu SAV v r. 2005 za vedecko-popularizačnú činnosť získal kolektív pracovníkov Astronomického ústavu SAV. Výberová komisia neudelila všetky ceny, ktoré mohla udeliť, ale uprednostnila skutočnú kvalitu. Za ocenených vedcov sa poďakoval Ing. J. Ševčík, DrSc. Na záver vystúpilo husľové kvarteto Slovenského komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela.

K bodu 2: Upravený Štatút Snemu SAV dostali všetci členovia výboru elektronickou poštou. K tomuto bodu bola diskusia, v rámci ktorej sa prítomní dohodli ešte na ďalších úpravách:

- do volebného poriadku doplniť presné termíny volieb,

- do rokovacieho poriadku doplniť, že zasadania snemu sa okrem riadnych členov môžu zúčastňovať aj delegovaní zástupcovia detašovaných pracovísk ústavov s hlasom poradným.,

Prítomní sa ďalej dohodli, že obmedzenie funkčného obdobia členov snemu bude upravené po konzultácii s právnikom. L. Rychlá potom uzavrela diskusiu k úprave Štatútu Snemu SAV.

K bodu 3: O ďalších krokoch mzdovej reformy informoval J. Krištiak. Konštatoval, že doteraz nie je známe zloženie novej Komisie SAV pre mzdovú reformu. Mal by to byť prvý krok, aby mohla úspešne pokračovať. Doteraz nie sú posúdené alternatívy, podľa ktorých by sa malo postupovať. Nedá sa spoliehať len na valorizačné peniaze. Diskusie o mzdovej reforme sa uskutočňujú na rôznej pôde. Ide o dve hlavné alternatívy; prvá predpokladá zachovanie základných platov a pohyblivá zložka bude rozdelená na ústavy podľa výsledkov evaluácie ústavu. Druhá alternatíva rovnako predpokladá zachovanie základných platov, ale zvyšok by sa rozdelil do viacerých fondov, z ktorých by boli prideľované finančné prostriedky na ústavy:

- kvalifikačný fond, prostriedky na zvýšenie kvalifikačného stupňa,

- fond mladých,

- fond, ktorý by riešil pracovníkov nad určitou vekovou hranicou.

Ďalej sa diskutuje o postupe uplatňovania mzdovej reformy – skokom od 1. 1. 2006 alebo postupne. Všetky alternatívy predpokladajú prideľovať finančné prostriedky na pohyblivú zložku na základe výsledkov evaluácie pracovísk.

Výbor poveril L. Rychlú a A. Kissa, ktorí sa zúčastnia na najbližšom zasadaní P SAV, aby tlmočili názor výboru, že je potrebné čo najskôr menovať predsedu Komisie SAV pre mzdovú reformu. Treba si uvedomiť, že ide o systémovú zmenu v mzdovej politike.

K bodu 4: Vzhľadom na to, že v posledných mesiacoch vznikajú rôzne diskusie o predmete autorského práva, a s tým súvisiacimi právami autorov, ako aj so šírením autorských diel (tlačou i prostredníctvom rôznych nosičov) a rozmnožovaním (reprografiou), D. Podmaková stručne informovala o niektorých pojmoch autorského práva. Dotýkajú sa všetkých autorov i spoluautorov vedeckého diela a definuje ich autorský zákon. Autorom diela je totiž vždy fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Nikdy nemôže byť autorom právnická osoba. /detailnejšia informácia – pozri prílohu zápisnice/.

K bodu 5: Predsedníčka snemu L. Rychlá informovala o výsledkoch evaluácie pracovísk SAV v r. 2003 – 2005. V I. oddelení vied bolo 9 ústavov hodnotených v skupine A a 6 ústavov v skupine B. V II. oddelení vied získalo 18 ústavov stupeň A a 2 ústavy B a v III. oddelení vied 11 ústavov je v skupine A, 8 ústavov v skupine B a 1 ústav bol zaradený do skupiny C.

Uskutočnená evaluácia vyvolala veľkú diskusiu, na základe ktorej by bolo potrebné upraviť pravidlá evaluácie. L. Rychlá informovala o niektorých odporúčaniach pre budúcu evaluáciu pracovísk, ktoré pripravila Akreditačná komisia SAV. Materiály by sa mali predkladať v anglickom jazyku a všetci traja posudzovatelia by mali byť zo zahraničia mimo krajín V4. Ďalej by sa mal zjednodušiť dotazník. Nie sú ešte doriešené otázky termínov, kedy začať s ďalšou evaluáciou a v akom časovom slede. Ukázalo sa, že 3 roky, kedy boli postupne hodnotené ústavy, je príliš dlhá doba.

Na záver sa výbor uzniesol, že vzhľadom k významu Akreditačnej komisie SAV je nutné navrhovať jej členov mimoriadne zodpovedne a na jej odbornú a administratívnu činnosť vyčleniť primerané finančné prostriedky.

K bodu 6:

• Výbor Snemu SAV schválil mzdu predsedovi akadémie a zobral na vedomie mzdy členov Predsedníctva SAV.
• Na rokovaní P SAV dňa 2. 8. 2005 sa spolu s predsedníčkou snemu L. Rychlou zúčastní T. Hurtalová.
• Zasadanie výboru Snemu SAV sa uskutoční 4. 8. 2005 o 13³⁰ hod.

V Bratislave dňa 29. 7. 2005.

Zapísala: T. Hurtalová

L. Rychlá

predsedníčka Snemu SAV

Príloha k Zápisnici č.4., bod 4

Nový Autorský zákon č. 618/2003 Z. z. je účinný od 1. januára 2004 a zavádza tzv. dualistický systém autorských práv. Rozlišuje teda autorské práva na osobnostné a majetkové.

Osobnostných práv (§ 17 cit. zákona) sa autor nemôže vzdať, sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú. Po jeho smrti si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo, musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym (v prípade, že nejde o anonymné dielo), pričom dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu. V prípade, že už zanikli majetkové práva k dielu, ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba, autorský zväz, profesijná komora alebo príslušná organizácia kolektívnej správy.

Majetkové práva (§ 18 cit. zákona) hovoria o tom, že autor má právo použiť svoje dielo. Je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Udelením súhlasu nezanikajú jeho práva (t.j. práva autora). Práva autora sú neprevoditeľné a nemôže sa ich autor vzdať. Trvajú počas jeho života a 70 rokov po jeho smrti (trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej na toto trvanie). Po smrti autora sú predmetom dedičstva).

Autorský zákon upravuje aj dva typy tzv. autorských zmlúv, a to zmluvu o vytvorení diela (§ 39 cit. zákona) a licenčnú zmluvu (§ 40 cit. zákona).

Zmluvu o vytvorení diela uzatvára autor (autor je povinný vytvoriť dielo osobne) s objednávateľom a jej predmetom je len vytvorenie diela. Autor môže s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie ej dohodnuté inak.

Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (licenciu). Licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a musí obsahovať určenie, spôsob použitia diela (napr. na jeden alebo viacero spôsobov použitia – v jednej alebo viacerých publikáciách), rozsah licencie (územné (teritórium) a vecné (počet výtlačkov, formát ap.) vymedzenie), času, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia, odmenu alebo spôsob jej určenia (napr. percentuálnym podielom z tržby), ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Licenčná zmluva musí obsahovať ustanovenie o odmene, alebo spôsobe jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Ak v licenčnej zmluve nie je výslovne uvedené, že autor udeľuje licenciu bezodplatne a ani nie je dohodnutá odmena, prípadne spôsob jej určenia, v licenčnej zmluve absentuje jedna z jej podstatných náležitostí, čo má za následok, že daná licenčná zmluva nie je platná.

Autor môže uzavrieť aj jednu zmluvu, ktorá bude obsahovať náležitosti oboch zmlúv.

Ďalej hovorila o súbornom diele (§ 7, ods.2 cit. zákona), ktorým je napr. knižný zborník, časopis, encyklopédia, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Ide o demonštratívny výpočet, to znamená, že súborným dielom je napríklad aj webovská stránka, na ktorej sú diela viacerých autorov. V prípade, ak je spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, je aj súborné dielo predmetom autorského práva. (tzn. nositeľom autorského práva k súbornému dielu je aj ten, kto diela v ňom použité tvorivo usporiadal).

Dôležité je však vysvetlenie pojmu zamestnanecké dielo (§ 5, ods. 22 cit. zák.). Zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu a z pracovnoprávneho vzťahu (tu je potrebné prihliadať na obsah konkrétnej pracovnej zmluvy zamestnanca). Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ (§ 50 cit. zákona), ak sa zmluvné strany nedohodli inak (napríklad udeľuje súhlas na použitie diela). Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ dielo na verejnosti uvádzal pod svojím menom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté (napr. právo na nedotknuteľnosť diela). Zamestnávateľ môže právo majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora.

Zákon hovorí aj o tom akým spôsobom je potrebné postupovať v prípade, ak autorovi uverejnili jeho dielo (štúdiu, fotografiu, graf) v časopise, v zborníku, na internete so zmeneným obsahom, bez uvedenia mena autora a bez súhlasu autora, pričom pri tzv. zamestnaneckom diele je špecifická právna úprava. V žiadnom prípade si však nemožno privlastniť dielo iného autora, prípadne napísať pod fotografiu, graf či článok „archív“ a podobne.

Dôležitý je aj súhlas autora napr. pri použití jeho diela na internete, čo sa posudzuje ako verejný prenos sprístupňovaním verejnosti a ktoré musí byť dohodnuté v licenčnej zmluve.